Dream Theater – Reservations about my singing bothered me (interview with James LaBrie)

Absolute Focus. I’ve only experienced something like that with Henry Rollins maybe last year at Wacken. James LaBrie is the kind of phone interview partner every journalist and fan wishes they had in their mind. Intelligent, kind, honest and not at all mincing words. The new Dream Theater album is a success, the atmosphere in the band is fantastic – James LaBrie is one of its carriers.

James, what plans and goals did you go into the studio with before recording the material for “Dream Theater”? I’m particularly interested in comparing it to the first album that Mike Mangini played drums on two years ago.

Well, we’ve found that we’ve really been through a lot in the last three or four years. With “A Dramatic Turn Of Events” we tried to prove to the world that we are still the same band. It was all about us and the music that best represented us at that moment. I think on the tour that followed, we were able to convince our fans that the spirit and the right energy was still there. Nothing was lost.

So when we did just that by completing the whole cycle around “A Dramatic Turn Of Events”, we knew before recording any more material that now was the right time for our self-titled album. It was just clear to us that it was going to be a new beginning. We felt we were in the right internal frame of mind. There’s a great atmosphere in the band, a real camaraderie. It’s just all about the feeling when you’re at the beginning of something new and you know you’ve got a really long ride ahead of you.

So this new album represents both a new beginning, as well as everything that we are musically as a band at the moment. You can hear it nicely in the opening, almost cinematic track “False Awakening Suite”. It sums us up perfectly. In the middle of the album is the instrumental “Enigma Machine”, we haven’t done anything like that in almost a decade. Well, and at the end of the album you have the 22-minute opus “Illumination Theory”.

This all speaks volumes: we haven’t lost any of what made us Dream Theater. I feel like we’re at an extraordinary point in our career. It’s like we’re walking through a new door to something that is redefining us. That’s why we released an album called “Dream Theater”.

It’s almost impossible to keep coming up with something new and equally interesting all the time. You managed to do that on your twelfth album. How does Dream Theater actually create new music these days?

A lot of things remain the same, in many ways we work the same as on our previous albums. Our work consists of three main segments. The first one is gathering ideas during our soundchecks on tour. We basically have these every day and it often happens that someone brings an interesting idea, which we then develop further through improvisation. A lot of the pieces on “Dream Theater” were born in those moments.

Each of us also brings our own ideas, which later evolve into whole songs. Styles and their sequencing and construction, choruses, riffs, vocal melodies, whatever. We always document all this carefully and make preliminary, working versions of future compositions.

Well, and the third, very important source of our inspiration is the very moment when the five of us sit in a room and work on something together. These are very spontaneous and creative situations. It’s from that that our music then evolves and how it ultimately sounds.

My favorite track on the new album is “The Bigger Picture”. I really like your vocals on “Shed Your Light On Me” as well as that great guitar solo. Do you have a particular favorite thing on the new album as well?

You know what? I’m really not just saying that because you just mentioned that song. Feel free to check out the other interviews I’ve said it in. “The Bigger Picture” is also my favorite on the new album. I’m glad you highlighted that particular vocal. That’s a very important factor – I had a huge amount of vocal freedom and freedom on the whole album. You can especially hear it in this song.

I have a wide variety of vocal styles in there – from very aggressive positions to quite soft and light. It’s a very unique Dream Theater song, it has a lot of styles that we represent musically and it blends them all together in a perfect way. I can really only agree with you on this one.

I had the chance to see you live in Vienna in February 2012. The concert included a spectacular welcome of your new drummer to the Dream Theater family. A very emotional moment for every fan. How is the atmosphere in the band at the moment? You mentioned the positive vibes and friendship...

Yes, exactly. We are really in an exceptional internal state of mind. We are connected like never before, we have each other’s back, we can rely on each other. There is an extraordinary unity and strength in the band. The proverbial “one for all, all for one” simply applies. It may sound like a cliché, but that’s exactly what it is.

We are all very proud of what we are currently doing musically. And on a personal level, as a band and each of us individually, we feel confident and at peace with the place we are currently in.

That’s where it all comes from, that’s what it’s all about. A lot of personal and artistic comfort, calm and peace. Like rediscovering a belief in what we represent as a band and what we mean to each other.

So yeah, that friendship between us is really strong at the moment. It showed especially in the studio when we were recording, we really enjoyed the whole process of making it immensely. It will be the same when the fans see us on stage. It will be clear to them that we communicate with each other, that we love playing together and enjoy it, and that this camaraderie between us as a band makes us extremely close.

Speaking of gigs, what does a typical day on tour look like for you?

For me, it’s like everyone else in our band. You just have to get from the moment you wake up on so-and-so day to the point where you know you’re going to give it your all and play the best show possible.

You just have to give the fans exactly what they came to see. Something that will really resonate with them, something they won’t easily forget. Every single one of them. Visually as well as musically.

James, what’s the best thing for you about being the lead singer of Dream Theater? What do you enjoy the most?

I enjoy the sheer fact that I get to stand on stage, sing and interact with the fans. Everyone at the show represents Dream Theater, over 20 years of music, a very extensive catalog of songs. So when I’m on stage, and vocally and musically I’m representing a part of something this big, it’s a fact that can’t be taken lightly. It’s something that I’m extremely proud of. Something that I want to be as good at as I can possibly be. All of these things come together at once in one moment. I’m especially very grateful that we can still do what we love so much.

Last July, your album “Scenes From A Memory” was named the best prog-rock album of all time by the readers of Rolling Stone magazine. It even beat the work of greats like Yes and Rush. How did you react to such an interesting situation?

That was really amazing. When the information got to us, we were literally ecstatic. It was shocking and surprising, because we were in the company of musicians and bands that have done incredible work and literally timeless music.

We were really pleasantly surprised by such an award and it showed once again how popular we have become and what we have done for the genre over the years.

James, I personally can’t imagine Dream Theater without you as the lead singer. However, since “Falling Into Infinity” at the latest, you’ve had to deal with more or less significant hints that someone should replace you. How have you emotionally processed this over the years? How did your ego deal with it?

Well, people are entitled to their opinion. That’s just the way it is. It’s also true that I had problems with my voice. My vocal cords suffered a serious injury associated with bleeding. It almost ended my singing career.

So, yes, I partially understood the reservations about my singing abilities. Of course it affected me greatly, it had a negative effect on my psyche, it made me angry.

On the other hand, however, it was clear to me that many people would understand the seriousness of the situation and the fact that it really wasn’t my fault, that it was of physical origin and it would take some time to get better. Those injuries were terrible, but thanks to the specialists I got fit again.

When something like this happens to you, it’s understandably very difficult. It would be difficult for anyone, especially for artists. On the other hand, in the corner of my soul I was aware that I would be able to cope with it and that I would get back to my original form. I could be that singer again that everyone was used to.

I managed to do it. Today I am happy with my singing again. You know, that’s life. Very dynamic, takes you places where you just have to be strong, tough, resilient. And above all, you have to believe in yourself, in your abilities. And that’s exactly what happened in my case. I knew that somewhere inside I had it and that it was only a matter of time before I would get back to my original form.

I know you like bands like Muse or Deftones. And even the young hardcore bands like August Burns Red, Bring Me The Horizon or Sleeping With Sirens. What is it about that kind of music that can win you over?

I like the energy. I like what they’re doing musically, I like the melodies. I listen to the vocals and even though it’s often screaming or growling, I try to understand what they’re going for and how they incorporate that into their style.

And that’s what fascinates me about it – how it can ultimately resonate with me, hit the right note, the right place. If they get it right, they’ve got me, I’m a fan. These bands have it in them. They’re unique, they have their own sound, they’re very musical. You can feel a lot of passion from them and also a drive to go for their own musical identity.

I’m really looking forward to Dream Theater in Vienna in January 2014. What plans do you have for the rest of this year?

Right now we are designing, planning, creating and preparing what will become our entire future tour. It’s really a lot. Right now I’m learning all the songs that we will have in the repertoire. Besides that, I’m also preparing every day vocally, working on my voice, its strength and expression.

And of course I enjoy every moment I can spend at home among my loved ones, family and friends. It all comes down to being as prepared as possible and full of energy and the joy of playing live when we start our tour. Everyone in the band has the same thing, we’re getting ready for the tour. Everybody has their own ways of doing it.

I can tell you it’s going to be an amazing tour. We’ve got a few surprises coming up visually as well. I think it’s always going to be a very exciting night for our fans, every single one of our shows.

Original text

Dream Theater – Výhrady k môjmu spevu ma trápili (rozhovor s Jamesom LaBriem)

Zveřejněno: 30. října 2013

Absolútna sústredenosť. Niečo podobné som zažil snáď iba s Henrym Rollinsom minulý rok na Wackene. James LaBrie je partnerom na telefonický rozhovor, akého si v duchu želá každý novinár a fanúšik. Inteligentný, milý, úprimný a ani náhodou skúpy na slovo. Nový album Dream Theater sa podaril, v kapele vládne fantastická atmosféra – James LaBrie je jedným z jej nositeľov.

James, s akými plánmi a cieľmi ste išli do štúdia pred nahrávaním materiálu pre „Dream Theater“? Zvlášť ma zaujíma porovnanie s prvým albumom, na ktorom hral na bicie Mike Mangini pred dvoma rokmi.

Nuž, zistili sme, že za posledné tri-štyri roky sme si prešli naozaj všeličím. S doskou „A Dramatic Turn Of Events“ sme sa snažili dokázať svetu, že sme stále tá istá kapela. Celé to bolo o nás a o hudbe, ktorá nás v tom momente najlepšie reprezentovala. Myslím, že na turné, ktoré nasledovalo, sme dokázali presvedčiť našich fanúšikov, že ten duch a tá správna energia tam stále sú. Nič sa nestratilo.

Keď sa to teda podarilo práve zavŕšením celého cyklu okolo „A Dramatic Turn Of Events“, vedeli sme pred nahrávaním ďalšieho materiálu, že teraz je ten správny čas na náš rovnomenný album. Jednoducho nám bolo jasné, že to bude nový začiatok. Cítili sme, že sme v tom správnom vnútornom rozpoložení. V kapele je skvelá atmosféra, skutočné priateľstvo. Celé je to jednoducho o pocite, keď si na začiatku niečoho nového a vieš, že je pred tebou skutočne dlhá jazda.

Tento nový album teda predstavuje jednak nový začiatok, rovnako tak všetko to, čím sme v tejto chvíli my ako kapela po hudobnej stránke. Je to pekne počuť už v úvodnej, takmer filmovej skladbe „False Awakening Suite“. Tá nás výborne vystihuje. Uprostred albumu sa nachádza inštrumentálka „Enigma Machine“, niečo podobné sme neurobili už takmer desať rokov. Nuž, a na konci dosky máš 22-minútový opus „Illumination Theory“.

Toto všetko hovorí jasnou rečou: nestratili sme nič z toho, čo z nás robilo Dream Theater. Mám pocit, že sa nachádzame vo výnimočnom bode našej kariéry. Ako keby sme prechádzali cez nové dvere k niečomu, čo nás nanovo definuje. Aj preto sme vydali album s názvom „Dream Theater“.

Je takmer nemožné príchádzať neustále s niečím novým a stále rovnako zaujímavým. Vám sa to podarilo aj na vašom dvanástom albume. Ako vlastne v súčasnosti vzniká nová hudba od Dream Theater?

Veľa vecí zostáva nezmenených, v mnohých ohľadoch fungujeme rovnako ako na našich predchádzajúcich albumoch. Naša tvorba sa skladá z troch hlavných segmentov. Ten prvý je zber nápadov pri našich zvukových skúškach na turné. Tie máme v podstate každý deň a často sa stane, že niekto prinesie zaujímavý nápad, ktorý potom improvizáciou rozvíjame ďalej. Veľa kúskov na albume „Dream Theater“ sa zrodilo práve v týchto momentoch.

Každý z nás tiež prináša svoje vlastné nápady, z ktorých sa neskôr vyvinú celé skladby. Slohy a ich postupnosť a výstavba, refrény, riffy, melódie vokálov, čokoľvek. Všetko toto vždy starostlivo zdokumentujeme a robíme predbežné, pracovné verzie budúcich kompozícií.

Nuž, a tretím, veľmi dôležitým zdrojom našej inšpirácie je samotný moment, keď my piati sedíme v jednej miestnosti a spoločne na niečom pracujeme. To sú veľmi spontánne a kreatívne situácie. Práve z toho sa potom vyvíja naša hudba a to, ako v konečnom dôsledku znie.

Mojou najobľúbenejšou skladbou na novom albume je „The Bigger Picture“. Mám veľmi rád tvoj spev pri „Shed Your Light On Me“, rovnako tak to skvelé gitarové sólo. Máš aj ty na novinke nejakú obzvlášť obľúbenú vec?

Vieš čo? Naozaj to nehovorím len preto, že si tú skladbu práve spomenul. Pokojne si to môžeš pozrieť aj v ďalších rozhovoroch, v ktorých som to povedal. „The Bigger Picture“ je aj moja najobľúbenejšia na novom albume. Som rád, že si zdôraznil práve ten spev. To je veľmi dôležitý faktor – na celom albume som mal obrovskú spevácku slobodu a voľnosť. V tejto skladbe to obzvlášť počuť.

Mám tam širokú rozličnosť vokálnych štýlov – od veľmi agresívnych polôh až po celkom jemné a ľahučké. Je to veľmi unikátny Dream Theater song, má v sebe veľmi veľa štýlov, ktoré hudobne reprezentujeme a všetky ich dokonalým spôsobom spája. V tomto s tebou môžem naozaj iba súhlasiť.

Mal som šancu vidieť vás naživo vo Viedni vo februári 2012. Súčasťou koncertu bolo aj veľkolepé privítanie vášho nového bubeníka do rodiny Dream Theater. Veľmi emotívny moment pre každého fanúšika. Ako je to s atmosférou v kapele v súčasnosti? Spomínal si pozitívne vibrácie a priateľstvo...

Áno, presne tak. Nachádzame sa naozaj vo výnimočnom vnútornom rozpoložení. Sme prepojení ako nikdy predtým, navzájom si kryjeme chrbát, môžeme sa na seba spoľahnúť. V kapele je výnimočná jednota a sila. Jednoducho platí to povestné „jeden za všetkých, všetci za jedného“. Môže to znieť ako klišé, ale presne tak to je.

Všetci sme veľmi hrdí na to, čo v súčasnosti robíme v hudobnom smere. A po osobnej stránke, ako kapela a každý z nás individuálne, máme pocit istého a pokojného miesta, na ktorom sa aktuálne nachádzame.

Z toho to všetko vychádza, presne v tomto to celé je. Veľa osobného a umeleckého komfortu, pokoja a mieru. Ako keby sme znovu objavili vieru v to, čo reprezentujeme ako kapela a čo znamenáme jeden pre druhého.

Takže áno, to naše priateľstvo je v súčasnosti naozaj veľmi silné. Ukázalo sa to najmä v štúdiu pri nahrávaní, skutočne sme si celý proces tvorby nesmierne užívali. Rovnaké to bude aj keď nás fanúšikovia uvidia na pódiu. Bude im jasné, že medzi sebou komunikujeme, že spolu radi hráme a užívame si to a že nás toto vzájomné kamarátstvo ako kapelu nesmierne zoceľuje.

Keď si už spomínal koncerty, ako vyzerá na turné tvoj typické deň? 

U mňa je to ako u každého iného v našej kapele. Jednoducho od momentu prebudenia v ten-ktorý deň musíš dospieť do situácie, keď ti je jasné, že zo seba vydáš maximum a odohráš najlepšie možné vystúpenie.

Fanúšikom musíš proste predviesť presne to, na čo sa prišli pozrieť. Niečo, čo v nich bude skutočne rezonovať, niečo, na čo len tak ľahko nezabudnú. Každý jeden z nich. Po vizuálnej, rovnako tak hudobnej stránke.

James, čo je pre teba najkrajšie na fakte, že si spevákom Dream Theater? Čo si užívaš najviac?

Užívam si už ten samotný fakt, že môžem stáť na pódiu, spievať a komunikovať s fanúšikmi. Každý z nás na koncerte reprezentuje Dream Theater, viac než 20 rokov hudby, veľmi extenzívny katalóg skladieb. Keď som teda na pódiu, a po vokálnej a hudobnej stránke predstavujem časť niečoho takto veľkého, je to skutočnosť, ktorá sa nedá brať na ľahkú váhu. Je to niečo, na čom som až extrémne hrdý. Niečo, v čom chcem byť tak dobrý, ako sa len dá. Všetko toto sa stretne zrazu v jednom okamihu. Som predovšetkým veľmi vďačný, že môžeme stále robiť to, čo máme tak radi.

V júli minulého roka bol váš album „Scenes From A Memory“ označený čitateľmi magazínu Rolling Stone za najlepší prog-rockový album všetkých čias. Porazil dokonca diela od veličín ako Yes či Rush. Ako si vtedy zareagoval na takúto zaujímavú situáciu?

To bolo naozaj úžasné. Keď sa k nám tá informácia dostala, boli sme doslova vo vytržení. Bolo to šokujúce a prekvapivé, veď sme boli v spoločnosti muzikantov a kapiel, ktoré majú za sebou neuveriteľné diela a doslova nadčasovú hudbu.

Takéto ocenenie nás naozaj milo prekvapilo a opäť raz ukázalo, akú popularitu sa nám podarilo získať a čo všetko sme pre tento žáner za celé tie roky urobili.

James, ja osobne si neviem predstaviť Dream Theater bez teba ako speváka. Najneskôr od čias „Falling Into Infinity“ si sa však musel potýkať s viac či menej výraznými narážkami na to, že by ťa mal niekto vystriedať. Ako si to za tie roky emocionálne spracovával? Ako sa s tým vyrovnávalo tvoje ego?

Nuž, ľudia majú právo na svoj názor. Tak to jednoducho je. Rovnako je pravda, že som mal problémy s hlasom. Moje hlasivky utrpeli vážne zranenie spojené s krvácaním. Takmer to ukončilo moju spevácku kariéru.

Áno, čiastočne som teda chápal výhrady k mojim speváckym schopnostiam. Samozrejme, že sa ma to výrazne dotklo, negatívne to vplývalo na moju psychiku, hnevalo ma to.

Na druhej strane mi však bolo jasné, že veľa ľudí pochopí vážnosť situácie a skutočnosť, že za to naozaj nemôžem, že je to fyzického pôvodu a nejaký čas potrvá, kým sa to zlepší. Tie zranenia boli hrozné, ale vďaka špecialistom som sa znovu dostal do formy.

Keď sa ti stane niečo podobné, je to pochopiteľne veľmi ťažké. Bolo by to náročné pre každého, zvlášť pre umelcov. Na druhej strane, v kútiku duše som si bol vedomý, že to zvládnem a že sa vrátim do pôvodnej formy. Dokážem byť opäť tým spevákom, na ktorého boli všetci zvyknutí.

Podarilo sa mi to. Dnes som už opäť spokojný so svojím spevom. Vieš, taký je život. Veľmi dynamický, zavedie ťa na miesta, kde jednoducho musíš byť silný, tvrdý, odolný. A predovšetkým, musíš veriť sebe samému, svojim schopnostiam. A presne tak to bolo aj v mojom prípade. Vedel som, že kdesi vo vnútri to mám a že je iba otázka času, kedy sa dostanem do pôvodnej formy.

Viem, že máš rád kapely ako Muse alebo Deftones. A dokonca tiež mladé tvrdé spolky ako August Burns Red, Bring Me The Horizon či Sleeping With Sirens. Čím si ťa takáto hudba dokáže získať?

Páči sa mi tá energia. Mám rád, čo stvárajú po hudobnej stránke, páčia sa mi melódie. Počúvam spev a hoci je to často scream či growling, snažím sa pochopiť, o čo im ide a ako to zakomponujú do svojho štýlu.

A presne to ma na tom fascinuje – ako to dokáže v konečnom dôsledku vo mne zarezonovať, trafiť na tú správnu notu, na to správne miesto. Ak sa im to podarí, majú ma, som ich fanúšik. Tieto kapely to v sebe majú. Sú jedineční, majú svoj vlastný zvuk, sú veľmi muzikálni. Cítiť z nich veľkú vášeň a zároveň snahu ísť si za svojou vlastnou hudobnou identitou.

Veľmi sa teším na Dream Theater vo Viedni v januári 2014. Aké plány máte do konca tohto roka?

Práve v tejto chvíli dizajnujeme, plánujeme, tvoríme a pripravujeme to, z čoho bude celé naše budúce turné. Je toho naozaj veľa. Práve sa učím všetky skladby, ktoré budeme mať v repertoári. Okrem toho sa každý deň pripravujem aj po speváckej stránke, pracujem na svojom hlase, na jeho sile a výraze.

No a samozrejme si užívam každý moment, ktorý môžem stráviť doma medzi svojimi blízkymi, rodinou a priateľmi. Celé to smeruje k tomu, aby som bol v momente štartu nášho turné čo najlepšie pripravený a plný energie a radosti zo živého hrania. Každý v kapele to má rovnako, pripravujeme sa na turné. Každý má svoje vlastné spôsoby, ako to dosiahnuť.

Môžem ti povedať, že to bude úžasné turné. Pripravujeme viaceré prekvapenia aj po vizuálnej stránke. Myslím, že to bude pre našich fanúšikov vždy veľmi vzrušujúci večer, každý jeden z našich koncertov.